reklama

Rozprávka Ako buldozér zachránil dedinu

Kde bolo, tam bolo .... a tak ďalej, na samom severe Slovenska je jedna dedinka, volá sa Vitanová. Leží ďaleko od okolitých miest uprostred prírody a preto do nej vedie len jedna cesta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 V lete je tu veľmi krásne, ľudia sem chodia na výlety, stanujú pri potočiku, chodia zbierať hríby, lesné jahody či maliny. No zimy tu bývajú tuhé a dlhé. Vždy napadne kopec snehu a ten nie a nie sa roztopiť až do neskorej jari.
Jedna zima bola obzvlášť krutá. Teploty spadli v noci až na -30 stupňov a hneď ďalší deň začalo husto snežiť. To sa všetci nemohli už dočkať snehovej frézy z mesta. No kým sa dostala až do dedinky, trvalo to aj celý deň a z ten čas dokázal napadnúť meter snehu. Keď fréza neprišla ani do tmy, všetci začali byť ustaraní. Vedeli, že ďalší deň sa nikto nedostane von z baráku do obchodu, nemocnice, ani školy či práce. Tak aj bolo. Ďalšie ráno bolo všade snehu, že nebolo vidieť ani okná a všade bolo ticho. Pán starosta celý ustarostený volal do mesta do zechnických služieb. "Haló, tu je starosta Vitanovej. Napadlo nám vyše meter snehu a chcem vedieť, kedy k nám dorazí fréza, aby ho odhrnula." Vedúci technických služieb hovorí:"Už som Vám chcel volať, pán starosta. Žiaľ, fréza sa nám pokazila a oprava bude trvať dva týždne, lebo súčiastku musia doviesť až z Číny. Inú frézu žiaľ nemáme a pretože sneh padá všade, nemožeme si ani požičat frézu od iného mesta. Musíte to nejako zvládnuť sami. Ak sa situácia zmení, budeme vás informovať. Dovidenia."
Starosta zbledol a voľky nevoľky musel oznámiť túto správu všetkým ľuďom cez dedinský rozhlas.
Oznam započul aj starý buldozér, ktorý mal ujo Jano v šope a v lete ho používal na zhŕňanie hnoja a zeminy. "Chudák ľudia. Čo si teraz počnú? Keby sa nebodaj niečo stalo, ani do nemocnice sa nedostanú. Musím im nejako pomocť! "A vymyslel plán. Hneď ako si ľudia išli ľahnúť spať, namazal si poriadne svoj motor, nalial plnú nádrž nemrznúceho dízlu, vyšiel zo šopy a pustil sa sám do odhŕňania dedinských cestičiek. Bola že to ťažká práca. Jazdil celú noc, naberal sneh z cesty kúsok po kúsku a okolo cesty tvoril snehové hradby vysoké viac ako dva metre. Nadránom sa začalo už brieždiť, keď odhrnul konečne posledný úsek pri meste. Tam sa napojil na mestskú cestu, ktorá už bola odhrnutá a tak sa mohol vrátiť nazad do dediny. Vošiel nazad do šopy, zavrel za sebou dvere. Bol taký unavený, že len čo zhasol svetlá a vypol motor, tvrdo zaspal.
Ráno ľudia vstali z postelí a keď vyzreli von z okien, nemohli uveriť vlastným očiam." Veď starosta včera iznámil, že cesty nebudú odhŕňať kvoli poruche frézy. Kto teda odhrnul všetok sneh? ", pýtali sa jeden druhého. A išli aj za starostom, no nikto nevedel, kto mohol zachrániť dedinu. Ľudia boli šťastní, lebo mohli ísť kúpit´ potraviny do obchodu a dokonca prišiel pre nich autobus, ktorý ich zaviezol do práce či nemocnice do mesta. Len deťom to nedalo. Keď im skončila škola, rozhodli sa, že nájdu záchrancu dediny. Rozbehli sa po všetkých domoch, prešli všetky garáže, prístrešky, príjazdové cestičky k domom, no žiadny odhŕňač tam nenašli. "Ako je to možné?", pýtali sa jeden druhého. "Pozreli sme sa úplne všade?" Malý Rudko zahlásil: "Nóóó, celkom by som zabudol! Ešte sme sa nepozreli do šopy uja Jana na konci dediny. Má tam zavretý starý buldozér, čo ním v lete zhŕňa zeminu a hnoj." Deti pozreli jeden na druhého a rozbehli sa hneď k šope. Už pred vchodom vedeli, že sú na správnom mieste. Boli tam snehové stopy buldozéru, takže musel byť vonku. Keď otvorili vráta, našli tam snehom zapadaný chrápajúci buldozér. Hneď bežali za starostom, aby mu prezradili, kto celú noc odhŕňal cesty v dedine. Ten cez obecný rozhlas vyhlásil:" Pozor, pozor! Doležité hlásenie! Prosím všetkých spoluobčanov, aby sa zhromaždili o 10 minút pred šopou uja Jana na konci dediny. Potom sa obliekol, vzal so sebou kanister s naftou a medailu a tiež išiel za ostatnými.
Keď buldozér otvoril oči, myslel si, že stále sníva. Pred ním stála celá dedina. Starosta sa ho opýtal:" To ty si v noci odhrnul všetky cesty v dedine až na hlavnú cestu? "
"Áno", povedal rozospatý buldozér.
"Tak to ti chcem za všetkých veľmi poďakovať, lebo vďaka tebe sa všetci dnes dostali tam kam mali. A ako dar ti dávam kanister s najlepšou zimnou naftou a medailu za hrdinský čin."
" Buldozér sa len usmial a povedal:" Veď to ja rád som pomohol, keď sa dalo. A keby sa podobná situácia opakovala, zas pomôžem. Veď byť užitočný je najlepším pocitom na svete. "

Katarína Brončeková

Katarína Brončeková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Tento blog je určený pre všetkých, ktorí majú radi krátke Rozprávky na kolieskach z dnešných čias, alebo sa im nechce vymýšľať rozprávky pre svoje ratolesti. Ja rozprávky vymýšľam synovi už viac ako rok, každý deň inú, novú. Ale nie o červenej čiapočke (nič proti nej), ale modernú, z dnešných čias. Myslím, že by sme deti nemali ochraňovať od pojmov dneška ako sú internet či GPS, keď s nimi aj tak vyrastajú od malička. Tak pekné čítanie, priatelia. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu